Človek občas nadobudne pocit, že nie je normálny. Aj mne sa to stáva.
Mám 15 rokov, práve som úspešne dokončila deviatu triedu a som taká, ako každý iný človek v mojom veku. Teda až na pár detailov. Nechodím sa každý piatok opiť ku kamarátke, ktorej rodičia odišli na wellness pobyt a ktorej mladší brat vyjedá babke chladničku v úplne inom meste. Takisto nefajčím a neberiem drogy. Nepotrebujem byť obľúbená preto, že si zapálim cigaretu alebo pichnem heroín. Nie som hlúpa, nebudem tým predsa riskovať svoje zdravie a povesť. Mám zdravý úsudok, vďaka ktorému uprednostňujem zdravie a školu pred popularitou.
Vždy som bola považovaná za „ bifľošku" a rozhodne som nebola najobľúbenejším dievčaťom na škole. No našli sa ľudia, ktorí mi závideli. Či už známky, vzhľad, vnútornú povahu alebo úspechy. Mojim tohtoročným úspechom boli, okrem iného, aj monitory. Napísala som ich lepšie, než som čakala, dokonca slovenčinu som mala najlepšiu z ročníka. No odvtedy, čo sa jedna baba zo školy dozvedela, ako mi dopadli monitory, správala sa ku mne horšie než obyčajne – vlastne bola ku mne zlá vždy, keď som dostala lepšiu známku ako ona.
Čo sa týka mojich vnútorných vlastností, snažím byť ku každému milá. Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že nie každý si zaslúži, aby sa k nemu človek správal pekne. Falošní ľudia, respektíve dievčatá, sú skutočne zvláštne. Je ich veľa ako komárov, sú prefíkané ako líšky a stále frflú. Preto som si vždy viac rozumela s chalanmi. Tí si aspoň niekedy dali servítku pred ústa a vynechali z mojich vlastností slovo „ bifľoška", zatiaľ čo si dievčatá o mne tíško šepkali, že ja, tá známa „ bifľoška", som zas celé poobedie nepustila z rúk učebnice, keď sa mi podarilo napísať štvrťročnú prácu z matematiky na plný počet bodov.
Nechápem, k čomu tá negatívna závisť. Ja som nikdy nikomu nezávidela. Išla som a doteraz si idem svojou vlastnou cestou, v ktorej zanechávam originálne stopy a musím priznať, že sa mi vďaka tomu žije oveľa ľahšie. A vďaka tomu, že ma netrápi, čo si o mne ľudia myslia a že som zostala tou „bifľoškou“ sediacou za učebnicami, som prijatá na anglické bilingválne gymnázium, o čom sa mi pred rokom ani nesnívalo.