Výlet

Autor: Simona Baranová | 1.8.2014 o 10:03 | (upravené 1.8.2014 o 10:31) Karma článku: 5,71 | Prečítané:  918x

V obchode bola rada, ako keby zlacneli všetky produkty minimálne o polovicu. S jednou litrovou minerálkou som tam čakala 20 minút. Pritom to bol deň ako každý iný. Vyšla som von, nadýchla sa čerstvého horského vzduchu a pobrala sa do svojej útulnej drevenej chatky. Učarovala mi vôňa smrekov, ktoré obklopovali celé okolie. Sandále som vymenila za čerstvo umyté turistické topánky, do batoha som zbalila veci potrebné na turistiku a vyrazila som za dobrodružstvom. 

Lesné cestičky ma priviedli ku krásnym výtvorom matičky prírody. Najprv som zastavila pri nehlbokom potôčiku, kde si voda spievala svoje tiché piesne. K vode sa pridali aj štebotavé vtáky a nastal vo mne pocit božského raja, až ma to donútilo otvoriť batoh a vytiahnuť fotoaparát. Zrkadlovku som dostala pod stromček, ale až počas letných prázdnin som našla vhodnú príležitosť na fotenie. Farebné hlavičky lesných kvietkov som fotila na makro, aby neskoršie spomienky boli čo najdetailnejšie.

V tejto oblasti som na chvíľku zostala. Rozprestrela som si deku a pohodlne sa usadila. Slniečko ma v horskej oblasti príjemne zohrievalo. Vybrala som z batoha ovocnú tyčinku, keďže mi začalo škŕkať v bruchu a nechala  sa obklopovať tou nádherou. Nádych, výdych. Pľúca boli nadšené, že im ich majiteľka po dlhšej dobe ponúka kvalitný a čistý kyslík, namiesto klasického mestského, temer nedýchateľného. Žalúdok už tiež nenamietal.

Po prečistení myšlienok a duše som zbalila deku a pobrala sa preč. Očakávala som, že si dám trochu dlhšiu prechádzku, ale keď som zistila, koľko je hodín, musela som sa vrátiť. Našťastie lesík nebol ďaleko. V chatke ma už čakala mama. „No vitaj, výletníčka. Ako bolo v lese?“ „Skvele. Ale určite si ma celý čas sledovala z okna. Predsa je to mikroles a navyše sa nachádza vyslovene vedľa nás.“ Mama sa len pousmiala. Jasné, že som trafila do čierneho.

Chceš vidieť fotky?“ „Ty si zobrala zrkadlovku?“ Pozrela sa na mňa dosť zvláštnym spôsobom. „Niekde ju už bolo treba využiť a tu je na to ideálny priestor.“ Argumentovala som. A ako presvedčivo! Sadli sme si na gauč, zapla som zrkadlovku, podala ju mame a ku každej fotke som mala minútový komentár. Mama bola nadšená. V kozube horelo borovicové drevo, ktorého vôňa sa miešala s vôňou zeleného sypaného čaju, ktorý bol mamin najobľúbenejší. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?