Vždy som bola typ hanblivého človeka, ktorý sa nikdy nešiel s nikým zoznámiť sám od seba. Maximálne som hodila po človeku nenápadné očko (alebo som vyslala iný chabý signál), že môže prísť, lebo so mnou by nepohlo jednoducho nič. Takisto, ako keď som bola so spolužiačkou pred fastfoodom, kde robia bagety a poprosila som ju, nech mi vypýta bagetu. "Sima, máš skoro osemnásť! To nemyslíš vážne!"
Ale áno, myslela som. Pochopila to aj ona a to vo chvíli, keď sme prišli na rad a prudko som sa posunula dozadu. "Poprosím bagetu s (ingrediencie po mne nechcite, už ani neviem, čo som jedla dnes na obed). DVAKRÁT!" Zvýraznila a otočila sa na mňa s pohľadom v tvári, ktorý jemne naznačoval, že sa ma raz pokúsi zniesť zo sveta.
Teraz mám osemnásť a takéto niečo si už nemôžem dovoliť. (a je to veľmi VEĽMI ťažké!)
Takisto je zaujímavé, ako som do mojej osemnástky vkuse počúvala "Na toto si ešte mladá!" a teraz na obdobné veci počúvam "Nie si už na to trochu stará?"
Nehovoriac o tom, že mi zásadne nikto neverí, že mám osemnásť. "Poprosím občiansky." "Máte občiansky?" "Váš občiansky, poprosím." A moji rovnako starí (dokonca občas aj mladší) kamaráti sa zabávajú na tom, že im sa všetko prepečie bez akýchkoľvek otázok tohto charakteru.
Pripomína mi to príhodu, keď si moji 17 roční spolužiaci chceli objednať pivo a čašníčka sa ich spýtala:
"Máte občiansky?"
"Máme občiansky."
"Tak ukážte!"
"Nemáme občiansky."
Ja som vtedy už 18 mala a hneď na to som víťazoslávne vytiahla svoj občiansky a objednala si veľký radler.
To však považujem za jednu z mála výhod dospelosti.
Nevýhod je však ďaleko viac. Sú od vás žiadané oveľa väčšie nároky, ste zodpovední za čokoľvek, čo spravíte, nehovoriac o tom, že rodič na výhovorku typu "Veď už som dospelá!" má už minimálne 5 rokov nachystaný balíček argumentov, na ktoré nemajú čerství dospeláci rozumnú odpoveď už len preto, lebo sú to čerství dospeláci.
"Ale stále bývaš v mojom byte!"
"No skús si ísť do práce a zarábať sám na seba! Do mesiaca si naspäť!"
"Raz budeš spomínať na to, ako ti doma bolo dobre!"
"Starám sa o teba celý život."
"Kto napĺňa chladničku? Ja! A kto ju stále vyžiera? Ty!"
A výsledok?
Chcem byť ešte dieťa.
P.S: Drahí rodičia, ak ste sa našli niekde vyššie.. rozhodne v tom nie ste sami.
P.P.S: Vieme, že nám chcete dobre.