reklama

Priznávam

Dúfala som, že keď sa nadýchnem, prejde ma to. Ale bolo to len a len horšie. Tá pálivá bolesť v srdci neutíchala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Snažila som sa zaspať, nemyslieť, mať v hlave dokonalé prázdno. Nedalo sa. 

To, že som plakala už tri hodiny, som si už ani nevšímala.

Moje myšlienky blúdili hlavou a akoby sa snažili opustiť priestory lebečného charakteru, ale tak ako sa "priestorovo výraznejší ľudia" vyhovárajú na to, že majú ťažké kosti, tak som sa aj ja rozhodla uplatniť túto výhovorku s tým, že moja lebka je príliš hustá na to, aby cez ňu prenikla akákoľvek informácia (častokrát aj smerom dnu, keďže moje uši jednoducho nepočúvajú vtedy, kedy chcem ja, ale vtedy, kedy chcú oni).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo toho na mňa moc.

Príliš veľa na mladé dievča, ktoré v podstate len začína so životom a mnoho vecí ešte neovláda, no sú od nej vyžadované. Je to ako hodiť do vody človeka, ktorý nevie plávať. Buď sa utopí, alebo naučí plávať.

Ja som mala pocit, že sa nielenže topím, ale mám už vodu v pľúcach a pomaly mi zlyhávajú všetky orgány.

Nedokázala som sa zmieriť s pocitom, že mám v živote až takú smolu. A že to nikto nevidí a ja očami doslova kričím o pomoc.

Že dokážem dať ľudom srdce na dlani a oni ho zoberú, udupú a ešte vás aj opľujú, usmejú sa a pokračujú ďalej. A keď som sa bránila, bola som zlá, pretože som si niečo voči niekomu dovolila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Že som dokázala v škole preplakať hodiny a hodiny a nikto si nič nevšimol. A keď áno, do 5 sekúnd som to zahovorila. 

Že ma veľa ľudí v živote bralo ako náhradu. Ako plán B. Ako poslednú možnosť. Ako tovar, ktorý si kúpiš len preto, lebo je v zľave, ale na plnú sumu sa ti jednoducho nezdá.

Myslela som na tie chvíle, kedy som sa falošne usmievala, len aby niekto príliš zvedavý neriešil, čo mi je. (mám namysli ľudí, ktorí len chcú vedieť, čo vám je, ale nepomôžu vám - len sa ich nezastaviteľná zvedavosť opýta, aby ich klebetné ústa mali opäť dôvod na pohyb) Za tie roky mám perfektne nacvičený falošný smiech.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čím viac som premýšľala nad situáciami, ktoré sa mi za celý život udiali, tým viac som sa topila. Otázkou bolo, či to vzdám, budem sa ľutovať a dovolím ľuďom a situáciám, do ktorých ma dostali, ma utopiť, alebo sa vzchopím a budem sa spoliehať sama na seba. Samozrejme za pomoci ľudí, ktorí ma ľúbia a podporujú.

Pretože oni sú. A možno ich nie je veľa. Ale o to viac si ich vážim.

A práve preto som tu a píšem tento príbeh.

Pretože by som si nikdy nedovolila ublížiť mojim najbližším tým, že by som ublížila sama sebe.

Pretože ich ľúbim príliš na to, aby som ich opustila.

Pretože som ešte strašne mladá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pretože je občas so mnou sranda a predsa neoberiem moje okolie o chvíle veselia s takou neskutočne retardovanou dievčinou.

Pretože keď spustím záchvat smiechu, vydávam pri tom veľmi špecifické zvuky podobné koňovi, tuleňovi alebo porúchanej drtičke odpadu.

Pretože som zaľúbená a toho retarda tu nemôžem nechať samého, lebo by sa v živote celkom stratil. (Všimnite si prosím tú spojitosť, kde som o seba napísala, že som retardovaná a teraz, že môj priateľ je retard. Všimli? Ďakujem, môžete pokračovať.)

Pretože keby som to mala v živote ľahké, neuvedomovala by som si dnes hodnoty, ktoré život ponúka a vďaka ktorým sa z nás stávajú silnejšie osobnosti.

A nie len zo mňa.

Z nás všetkých.

Dúfam, že jedného dňa bude môj život inšpiráciou pre ľudí, ktorí si prežívajú život plný nejasností.

Ktorí nevedia, či chcú ďalej pokračovať.

Ktorí to majú ťažké, a určite ešte ťažšie ako ja.

Ktorí si už nevedia povedať, že aj zajtra je deň.

Ktorí.. a vôbec, možno vás ani nič netrápi. (aj keď namôjdušu neverím tomu!) Ale keď inšpirujem aj jedného človeka, bude to pre mňa neskutočný úspech.

P.S.: Ak raz príde čas a naberiem odvahu, napíšem o tom viac. Dnes Vás zatiaľ len dostávam do obrazu. Veľmi by som si priala, aby ľudia, ktorí na tom sú podobne, ako som bola ja, pochopili, že vždy tu pre nich niekto je a že pokiaľ nie, stále sú tu sami pre seba a raz isto nájdu spriaznenú dušu.

Pretože ľudí odjakživa vždy najviac spájali vzťahy. S druhými ľuďmi.

 

Hlavná fotka Vybrať fotku

  Profilová fotka

Simona Baranová

Simona Baranová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som 19 ročná študentka 5. ročníka na anglickom bilingválnom gymnáziu. Snažím sa, aby vďaka môjmu písaniu moji čitatelia mali možnosť získať aj pozitívny pohľad na adolescentov a mladých dospelých, nie len negatívny. Rada cestujem, píšem, čítam, kreslím, recitujem a baví ma aj herectvo, čo naznačuje, že som taká umelecká duša. Robím, čo ma baví a prináša mi do života šťastie. Myslím si, že je to tak správne. Nezabúdajte myslieť pozitívne! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu